História obce

Najstaršie dejiny, ktoré sú nenapísané spadajú ešte do staršej doby kamennej, z ktorého obdobia boli objavené mamutie kosti v obci Brekov, Topoľovka a aj v Karnej. Neskorá doba kamenná, je známa prienikom pastiersko-roľníckeho ľudu z východných krajov Zakarpatska. Ľudí pochovávali v žiarových mohylách, takzvaných kultúr východoslovanských mohýl, ktoré boli objavené v roku 1948 v obci Brekov a to 5 žiarových mohýl. Mnohé barbarské kmene sa prehnali v dobe železnej, teda asi 750 rokov pred naším letopočtom, ktoré vyhnali pôvodných obyvateľov, obývajúcich náš kraj.

Prichádzajúci Maďari v 10. storočí východnému Slovensku nijaká pozornosť nebola venovaná, keďže bol kraj veľmi málo zaľudnený a ležal za hraničnou čiarou. Podľa historika prof. Hodinku hraničná čiara sa tiahla i po 13. storočí zo smeru Užhorod – Vyšné Nemecké – južný okraj Vihorlatu – Strážske – Vranov – Hanušovce. Na sever tejto čiary bolo pásmo „ultra indagives“, kde sa zdržiavali len utečenci, ktorí utekali sem pred panskou zlovôľou a ušlí trestanci. Postupne sa územie zaľudňuje, pôda sa stáva neúrodnou a obyvatelia sú stále viac viazaný na bohatších zemepánov, časté epidémie, vojny i neúrodné roky zbedačovali občanov.

V roku 1557 naháňa feudálom hrôzu zbojnícka skupina, ktorej členovia pochádzali zo Závadky, Jablonky, Zubného, Svetlíc, Rokytova i Radvane. O skupine zbojníkov vedeli aj humenskí páni, avšak získaná korisť išla i v prospech pána. Dlhotrvajúce vojny i okupácia úrodných nížin Turkami, dala podnet k zakladaniu majerov i keď pôda nebola úrodná, čo vyžadovalo i vzrastanie nárokov na poddaných i poddanských usadlostí. Občania boli povinní platiť census (daň) na deň svätého Juraja a na sv. Michala, alebo sv. Ondreja. Bola to merica pšenice, merica jačmeňa, zväzok konopy, 10 vajec a hrnček masla. Mimo toho, každá usadlosť bola zaviazaná k robote, ak to pán žiadal. A v tejto ťažkej dobe sa zakladá aj naša obe, v roku 1556.V najstarších listinách vystupuje obec pod názvom Zavotka, pri založení v roku 1556 bol v obci mlyn, kaštieľ a tri domy zvané porty, ktoré obývali deputatníci, pracujúci na majetku zemepána a v mlyne. V roku 1560 bolo 6 domov. Príchodom ďalších občanov na toto územie bolo sťahovania sa rumunsko-ukrajinského pastierskeho obyvateľstva, keďže v slabo zaľudnenom území mali novousadlíci určité úľavy, tzv. „koncesie“, ktoré oprávňovali k vlastnej samospráve, presne vymedzovanie platieb a povinnosti, ako aj právo rozhodovať v malých trestných záležitostiach, podľa svojich obyčajov. V rokoch 1570 – 1580 obec zaznamenáva 14 domov s počtom 121 obyvateľov, ktorého zdrojom výživy bolo poľnohospodárstvo a pastierstvo. Pomenovanie obce podľa historických zdrojov u predošlej kronike pochádza v súčinnosti s mlynom, ktorý bol postavený za vodku, (teraz Ondavka) preto i osada pri mlyne bola obyvateľstvom pomenovaná „Zavodka“. Ďalšie údaje o obci nie sú v historických prameňoch zaznamenané až do roku 1603. V tejto dobe sú záznamy s názvom obce Zawotka s počtom 15 domov a 125 obyvateľmi.

Patrí sa, aby sme pri čítaní týchto zápisov porozmýšľali nad dobou, nad ťažkou cestou, ktorá uplynula do dnešného dňa od jej založenia, že vždy, každým rokom, jej občania si kládli nové a nové predsavzatia, úlohy i plány, pre svoje zveľadenia.

Pamätná kniha obce v PDF
Kronika obce v PDF

Bývalý kronikár: Jozef Meričko